Jojo Moyesová - Predtým ako som ťa poznala /RECENZIA/

22. listopadu 2016 v 17:35 | Melanie
  • Originálny názov: Me Before You
  • Počet strán: 344
  • Väzba: brožovaná
  • Rozmer: 126×200 mm
  • Hmotnosť: 330 g
  • Jazyk: slovenský
  • Rok vydania: 2016
Táto kniha bola moja prvotina od spisovateľky Jojo Moyesovej. Napísala aj dalšie knihy s romantickým podtextom. Musím povedať že som si ju kúpila hlavne kvôli filmu. Pretože, ako sama dobre viem film nikdy nie je taký dobrý ako kniha. A musím povedať, že sa mi to znova potvrdilo. Som veľmi rada že som si ju kúpila. Cena nebola až taká veľká ako som čakala, pretože bestsellery majú zvyčajne navýšenú cenu. Zvolila som radšej brožovanú väzbu .. nieže by som to obľubovala ale za tú cenu sa mi to zdalo celkom rozvážne rozhodnutie.


Recenzia

Hlavná postava je Lou Clarková, ktorá nikdy neopustila svoje rodné mesto. Má priateľa Patrika s ktorým ,ako sa mi potvrdilo, vlastne nemá nič spoločné. Ona má 27 rokov a po výpovedi ktorú dostane z bistra kde pracovala 7 rokov, sa ocitá na úrade práce. Jej život je vlastne oddaný rodine, ktorú svojim platom jeden čas aj sama živý. Má sestru ktorá je slobodná mamička. A jej vzťah s ňou je dosť zvláštny rozhodne sa študovať aj napriek faktu že jej rodina potrebuje finančnú pomoc, nie dalšiu záťaž. Ale samozrejme najhlavnejší je jej vsťah k Willovi Traynorovi o ktorého sa stará. Vlastne ho len stráži aby sa znova nepokúsil o samovraždu. Je ochrnutý, má cit len na hlave krku a v končekoch prstov na jednej ruke. Lou sa oblieka výstredne ale nie spôsobom ktorý by sme očakávali u mladej ženy. Nosí pestrofarebné topánky a oblieka sa skôr do módy 60 rokov. A nielen to je na nej zaújmavé. Je veľmi inteligentná a musím povedať že aj veľmi citlivá a vnímavá. Will ju najprv ignoruje.. ale jej sa darí vstúpiť do jeho bubliny a zisťuje zaújmavé zistenia o ňom o jeho rodine, o nevere jeho otca o živote jeho matky. Ale hlavne o ňom. Jeho život sa skončil, aspoň on to tak vníma po autonehode. Chce ho naviesť na zmenu svojho postoja, čo sa týka jeho eutanázie. Robí plány diskutuje na rôznych fórach s postihnutými a snaží sa oživiť jeho život, ukázať mu že stále má prečo žiť. Táto kniha ma oslovila hlavne pre jej nekonvenčnosť. Samozrejme už sme tu mali podobné príbehy ako napríklad film Nedotknuteľný. Ale tento príbeh je poňatý inak. Nejde len o záchranu života ale aj o príbeh a minulosť samotnej hlavnej postavy. Po častiach sa odkrýva jej strach a taktiež Willova snaha donútiť Lou naozaj žiť. Otvoriť jej obzory a odstrániť jej pasivitu ktorú si od jedného momentu svojho života vybudovala. Aj keď sa zdá že kniha skončí zle a smutne, predsa len sa jeden život zachráni. No je prekvapenie ktorý. Musím sa priznať že pri filme som chcela aby Will prežil.. pri knihe nie. Možno som už mala skreslený pohľad z filmu čo je samozrejme ale nesústredila som sa na neho ale na Lou. Ktorá podľa mňa v tomto príbehu je tá podstatnejšia. Ich láska ktorá sa po čase medzi nimi vybudovala je dosť očakávana s priehľadná. Ale myslím že ak nenadchne aspoň zaujme. Kniha je písaná veľmi jednoducho a snaží sa pokryť všetky postavy, pocopiť ich spoznať a spraviť si na nich vlastný názor. Kniha vás donúti zamyslieť sa.. aj keď možno len podvedome nad vlastným životom. Nad nejakými zmenami nad tým či naozaj žijeme ten život ktorý žiť chceme. Otvára nové obzory aj tým ktorý knihu čítajú. Akje je to vlastne motivačná literatúra spojená s lovestory ale aj zaújmavou témou ktorá je eutanázia. Samozrejme pointa je jasná vážiť si vlastné zdravie. Pretože nikdy nevieme čo sa môže stať za minútu doslova za sekundu. O tejto téme samozrejme píšu rôzne knihy. Ale musím že poňatie tejto témy tu je veľmi originálne. Sú tam samozrejme aj vtipné pasáže ktoré ma rozosmiali. Pretože sám Will je ironický a často sarkastický ale sama Lou mu nikdy nezostane nič dlžná.
Moje hodnotenie je veľmi pozitívne knihu som prečítala za dva dni a brala som ju skôr ako oddychovku ale nakoniec ma prekvapila a moje pocity po dočítaní boli zmiešané. Ale určite hodné zamyslenia sa nad vlastným životom.
Ak po tejto knihe siahnete, myslím že vám nemôže dať nič zlé len pozitívne. A samozrejme je pre všetkých ktorý doslova neznášajú priehľadné konce. :)


Oficiálny popis

Lou Clarková vie všeličo. Vie, že jej otec si ťažko hľadá prácu, vie, koľko krokov treba prejsť od autobusovej zastávky k rodičovskému domu. Vie, že sa jej páči práca v bistre, a vie, že možno neľúbi svojho priateľa Patricka, oduševneného športovca. Zato nevie nič o klasickej hudbe, nevie, že príde o miesto, a keby tušila, čo ju čaká, asi by prišla o rozum.

Will Traynor vie, že po dopravnej nehode stratil chuť do života. Vie, čím bol kedysi, vie, že všetko sa mu teraz zdá malé a neradostné, a veľmi presne vie, ako s tým skoncovať. Zato nevie, že Lou mu vtrhne do života ako farebná búrka. A ani jeden z nich nevie, že jeden druhého navzájom navždy zmenia.


HODNOTENIE - 8/10


 

skúšam písať

30. května 2014 v 18:56
Stojíš na okraji vozovky a čakáš.. kým svetlo z áut zasvieti na tvoju siluetu.. tak vyprahlú sileutu tvojho tela.. na to úbohé mäso ktorým si sa po tom dlhom čase stala.. ruky máš chudé a na predklaktí fialové fľaky.. chvíľkové šťastie chvíľkové oslobodenie z reality ktorá tak bolí..
niekedy si myslíš na tých prá hodín po stave že je to peklo.. a že toto nie je mžné že sa ti to len sníva.. a ked zistíš že nie je to ešte horšie.. peklo na zemi živé ktoré jestvuje.. s ktorým zápasíš každý deň cez ktoré prechádzaš a strácaš sa v ňom .. stále viac a viac.. a pomaly začínaš tušiť že cestu z neho už nikdy nenájdeš.
Pozeráš sa na autá ktoré prechádzajú jedno za druhám osvetľujú ti tvár.. po ktorej stekajú slzy.. po koľký krát tu už takto stojíš? nechceš nad tým premýšľať tieto myšlienky by v tebe vyvolali.. len bolesť ktorú sa teraz tak všemožne snažíš potlačiť.. máš len ten apatický pocit..
a snažíš sa presvedčiť samú seba že sa ťa netýka.. že nič z tohto sa ťa netýka..
no ty stojíš na okraji tej cesty a ty máš na sebe to obtiahnuté ružové tričko z výstrihom až po popuk.. aj tú minisukňu za ktorú si vlastne rada.. pretože tá jediná ti ešte nie je veľká.
a tie topánky v ktorých si nikdy chodiť nevedela..
spomínaš si aké to bolo všetko ľahké.. aká si bola šťastná ako si žiadne podpetky nepotrebovala.. ako si bosá stála na lúke.. a pozerala sa na západ slnka.. ako si prvý krát videla more.. a ako sa ti oči zaplnili slzami..
ako si prvý krát plakala.. ked si spadla z bicikla.. ako ťa ocko zdvihol na plecia a z jeho ramien si videla celý svet.. cítila si sa tak dôležitá a tak vysoko.. tak neohrozene..

Zrazu pri tebe zastaví auto.. muž dá dole okienko a zavolá na teba.. a ty sa vynoríš zo spomienok ktoré jediné ťa ešte držia pri živote.. zo spomienok minulých no tak krásnych.. osvetľujú tvoj deň.. tvoje sekundy.. ktoré sa pomaly ale isto a ty to vieš.. krátia.
Pribehneš k okienku a vybavuješ zákazku.. je to len obchod vieš to ty a vie to aj on..
On obyčajný frutriovaný muž ktorý nemal dnes chuť na svoju manželku.. ktorá ho práve dnes asi čaká doma s večerou a presvieča samú seba.. a že jej muž je naozaj v práci a že naozaj za to nemôže že mu do toho niečo prišlo..
Každý má svoj svet.. každý človek má vlastný príbeh.. svoju cestu .. a svojimi rozhodnutiami.. zasahuje aj do tých ostatných.. no každý si môže vybrať aj on aj ty ste mali na výber.. rozhodli ste sa takto.. či to budete ľutovať určite..
a prečo to robíte?

Nastúpi do auta.. s pocitom viny.. má ho stále.. nikdy nezmizol potichúčku niekde v nútri jej samej drieme.. a čaká kým sa znova prejaví v celej svojej sile.. ked bude môcť zasiahnuť.. ked bude najslabšia.. kedy sa jej zmocní.. a pritlačí k múru k tomu hrubému múru ktorý sa volá jej svedomie.

Obzrie sa nevidí nič len tmu obklopuje ju.. jediné bezpečné miesto je v aute.. aspoň sa tak zdá.. a ona neváha.. chce uniknúť pred temnotou potrebuje sa jej zbaviť.. a pritom dobre vie že to največie peklo sa nachádza tam kde už práve sedí.
Nemyslí.. už je daleko už si takýto luxus dovoliť nemôže.. už dávno stratila možnosť voľby.. rozhodla sa..
Až neskôr si všimne mužov uprený pohľad.. to ju videdie z myšlienok.. ktoré cez jej hlavu pretekajú ako voda.. špinavá a hnustná.. nedokáže.. mu pohľad opätovať.. a auto sa pohne.. hlas v jej vnútri kričí o pomoc.. hľadá východisko ktoré už dávno stratila.. pozerá sa na svoje ruky..
stačilo pár slov.. a mohla...
Auto zastavilo.. a muž jej položil ruku na stehno.. sama vedela čo bude pokračovať..
toľko krát to zažila.. toľko krát hľadela do tých nechutných očí.. koľko krát sa postavila ich odporného chladu ktorý z nich priam sršal.. koľko krát sa odvrátila.. a poskytla svoje telo niekomu inému..
jej duša akoby odišla.. a zostala len schránka.. len pošpinené telo ktoré tak nenávidela..
ked bolo po všetkom ... muž jej voplchal do dlaní to na čom sa dohdli..
vyšla z auta.. a znova čelila jeho pohľadu jej chlad.. zmrzla.. ten chlad kttorý cítila ju pohltil.. duša sa znova vrátila.. a
a nenávistne z jej tela kričala.. metala sa.. akokeby tam zostaň enchcela.. chcela preč.. a ona to cítila..
cítila svoje utpenie.. svoju vinu snažila sa bežať aby ten chlad potlačila.. vlasy jej viali na všetky strany.. topánky zvierala vo svojich rukách a bežala.. daleko.. od samej seba.. od toho čo sa vlastne stalo.. od čoho čo znova spáchala..
neutiekla..
smrť ju dobehla.

Kam dál

Reklama