skúšam písať

30. května 2014 v 18:56
Stojíš na okraji vozovky a čakáš.. kým svetlo z áut zasvieti na tvoju siluetu.. tak vyprahlú sileutu tvojho tela.. na to úbohé mäso ktorým si sa po tom dlhom čase stala.. ruky máš chudé a na predklaktí fialové fľaky.. chvíľkové šťastie chvíľkové oslobodenie z reality ktorá tak bolí..
niekedy si myslíš na tých prá hodín po stave že je to peklo.. a že toto nie je mžné že sa ti to len sníva.. a ked zistíš že nie je to ešte horšie.. peklo na zemi živé ktoré jestvuje.. s ktorým zápasíš každý deň cez ktoré prechádzaš a strácaš sa v ňom .. stále viac a viac.. a pomaly začínaš tušiť že cestu z neho už nikdy nenájdeš.
Pozeráš sa na autá ktoré prechádzajú jedno za druhám osvetľujú ti tvár.. po ktorej stekajú slzy.. po koľký krát tu už takto stojíš? nechceš nad tým premýšľať tieto myšlienky by v tebe vyvolali.. len bolesť ktorú sa teraz tak všemožne snažíš potlačiť.. máš len ten apatický pocit..
a snažíš sa presvedčiť samú seba že sa ťa netýka.. že nič z tohto sa ťa netýka..
no ty stojíš na okraji tej cesty a ty máš na sebe to obtiahnuté ružové tričko z výstrihom až po popuk.. aj tú minisukňu za ktorú si vlastne rada.. pretože tá jediná ti ešte nie je veľká.
a tie topánky v ktorých si nikdy chodiť nevedela..
spomínaš si aké to bolo všetko ľahké.. aká si bola šťastná ako si žiadne podpetky nepotrebovala.. ako si bosá stála na lúke.. a pozerala sa na západ slnka.. ako si prvý krát videla more.. a ako sa ti oči zaplnili slzami..
ako si prvý krát plakala.. ked si spadla z bicikla.. ako ťa ocko zdvihol na plecia a z jeho ramien si videla celý svet.. cítila si sa tak dôležitá a tak vysoko.. tak neohrozene..

Zrazu pri tebe zastaví auto.. muž dá dole okienko a zavolá na teba.. a ty sa vynoríš zo spomienok ktoré jediné ťa ešte držia pri živote.. zo spomienok minulých no tak krásnych.. osvetľujú tvoj deň.. tvoje sekundy.. ktoré sa pomaly ale isto a ty to vieš.. krátia.
Pribehneš k okienku a vybavuješ zákazku.. je to len obchod vieš to ty a vie to aj on..
On obyčajný frutriovaný muž ktorý nemal dnes chuť na svoju manželku.. ktorá ho práve dnes asi čaká doma s večerou a presvieča samú seba.. a že jej muž je naozaj v práci a že naozaj za to nemôže že mu do toho niečo prišlo..
Každý má svoj svet.. každý človek má vlastný príbeh.. svoju cestu .. a svojimi rozhodnutiami.. zasahuje aj do tých ostatných.. no každý si môže vybrať aj on aj ty ste mali na výber.. rozhodli ste sa takto.. či to budete ľutovať určite..
a prečo to robíte?

Nastúpi do auta.. s pocitom viny.. má ho stále.. nikdy nezmizol potichúčku niekde v nútri jej samej drieme.. a čaká kým sa znova prejaví v celej svojej sile.. ked bude môcť zasiahnuť.. ked bude najslabšia.. kedy sa jej zmocní.. a pritlačí k múru k tomu hrubému múru ktorý sa volá jej svedomie.

Obzrie sa nevidí nič len tmu obklopuje ju.. jediné bezpečné miesto je v aute.. aspoň sa tak zdá.. a ona neváha.. chce uniknúť pred temnotou potrebuje sa jej zbaviť.. a pritom dobre vie že to največie peklo sa nachádza tam kde už práve sedí.
Nemyslí.. už je daleko už si takýto luxus dovoliť nemôže.. už dávno stratila možnosť voľby.. rozhodla sa..
Až neskôr si všimne mužov uprený pohľad.. to ju videdie z myšlienok.. ktoré cez jej hlavu pretekajú ako voda.. špinavá a hnustná.. nedokáže.. mu pohľad opätovať.. a auto sa pohne.. hlas v jej vnútri kričí o pomoc.. hľadá východisko ktoré už dávno stratila.. pozerá sa na svoje ruky..
stačilo pár slov.. a mohla...
Auto zastavilo.. a muž jej položil ruku na stehno.. sama vedela čo bude pokračovať..
toľko krát to zažila.. toľko krát hľadela do tých nechutných očí.. koľko krát sa postavila ich odporného chladu ktorý z nich priam sršal.. koľko krát sa odvrátila.. a poskytla svoje telo niekomu inému..
jej duša akoby odišla.. a zostala len schránka.. len pošpinené telo ktoré tak nenávidela..
ked bolo po všetkom ... muž jej voplchal do dlaní to na čom sa dohdli..
vyšla z auta.. a znova čelila jeho pohľadu jej chlad.. zmrzla.. ten chlad kttorý cítila ju pohltil.. duša sa znova vrátila.. a
a nenávistne z jej tela kričala.. metala sa.. akokeby tam zostaň enchcela.. chcela preč.. a ona to cítila..
cítila svoje utpenie.. svoju vinu snažila sa bežať aby ten chlad potlačila.. vlasy jej viali na všetky strany.. topánky zvierala vo svojich rukách a bežala.. daleko.. od samej seba.. od toho čo sa vlastne stalo.. od čoho čo znova spáchala..
neutiekla..
smrť ju dobehla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama